BERLÍN - Nemecko po prvý raz za niekoľko desaťročí opäť zbrojí. V prebiehajúcich rozhovoroch o vytvorení koaličnej vlády sa kresťanskí demokrati (CDU) a sociálni demokrati (SPD) - prvá a tretia najväčšia strana v Bundestagu po februárových spolkových voľbách - dohodli na vylúčení vojenských výdavkov nad 1 % HDP z ústavou zakotvenej "dlhovej brzdy" obmedzujúcej fiškálne deficity. Táto zmena, ktorú Bundestag schválil hlasmi strany Zelených, predstavuje prelomový moment v nemeckej fiškálnej politike a vytvorí závislosť na ďalšie roky.
Z hospodárskeho hľadiska sa CDU, SPD a Zelení natrvalo zaviazali k vojenskému keynesiánstvu. Bez ohľadu na to, akú podobu bude mať budúca nemecká vláda, môže využívať dlhom financované fiškálne balíky na neobmedzené zvyšovanie výdavkov na bezpilotné lietadlá, zbrane a tanky. Ide o bezprecedentný vývoj v krajine, ktorej politická kultúra dlho považovala rozpočtové deficity za anatému. V roku 2009 Bundestag zaviedol dlhovú brzdu, ktorá má od roku 2016 obmedziť štrukturálny deficit len na 0,35 % HDP.
Šok z druhej vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa - ktorý vyvolal vážne pochybnosti o amerických záväzkoch v oblasti kolektívnej obrany v rámci NATO - bol dostatočne silný na to, aby oslabil prísnu fiškálnu korektnosť prejavujúcu sa v dlhovej brzde. Problémom je, že nový výhľad sa vzťahuje najmä na vojenské výdavky a len veľmi skromne na investície do infraštruktúry a klímy. Pokiaľ ide o zvyšok hospodárstva a spoločnosti, zdá sa, že úsporné opatrenia budú platiť aj naďalej.
Prijatie vojenského keynesiánstva tak predstavuje implicitné rozhodnutie proti ambicióznej ochrane klímy, ktorá sa stala druhoradou otázkou. Boj proti klimatickým zmenám však už dávno mešká a po Trumpovom znovuzvolení je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby Európa a Nemecko prevzali vedúcu úlohu.
Zelená transformácia si vyžaduje zelené keynesiánstvo, ale zmena dlhovej brzdy sa zameriava na zvyšovanie vojenských výdavkov. Podporoval by sektor, ktorý je známy intenzívnou spotrebou fosílnych palív, čím by sa v skutočnosti poskytla trvalá dotácia pre vozidlá so spaľovacími motormi. Nemecko bude vyrábať viac tankov a vojenských transportérov, ale menej elektrických vozidiel a veterných turbín. Spoločnosť Rheinmetall už oznámila, že by mohla prestavať existujúce automobilové závody na výrobu vojenských vozidiel.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že môžeme mať oboje - viac tankov aj viac elektrických vozidiel. V zásade je to určite pravda. Keďže Nemecko má nevyužité výrobné kapacity, expanzívna fiškálna politika by mala výrazne zvýšiť celkový hospodársky výkon. K výraznému zvýšeniu domácej výroby elektrických vozidiel a veterných turbín však dôjde len vtedy, ak expanzívna fiškálna politika bude tieto tovary podporovať. Ak budú fiškálne výdavky výrazne vychýlené smerom k vojenskej výrobe na fosílne palivá, ako je to v prípade súčasných zmien fiškálnych pravidiel, príležitosť na vybudovanie zelených (čistých) priemyselných odvetví bude premárnená.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Mnohí ľudia vkladajú nádeje do verejného investičného fondu, ktorý je súčasťou nemeckej fiškálnej reformy a ktorý umožňuje v nasledujúcich 12 rokoch vynakladať z deficitu 400 miliárd EUR (436 miliárd USD) na investície do infraštruktúry a 100 miliárd EUR na ekologické investície. Samozrejme, je úplne rozumné vytvoriť väčší priestor pre investície financované z úverov do energetickej a dopravnej infraštruktúry: obe sú zjavne potrebné pre akýkoľvek úspešný ekologický prechod. Dodatočné financovanie investícií do čistých technológií je tiež krokom správnym smerom. Ale s iba 8,33 miliardy EUR ročne na zelenú priemyselnú politiku nebude Nemecko schopné dlhodobo udržať prechod na zelené hospodárstvo.
Aby sme pochopili túto veľkú nerovnováhu, pomôže nám pohľad na niektoré čísla. Ak národné výdavky na obranu dosiahnu súčasný cieľ 3 % HDP ročne, potom podľa nových pravidiel môžu byť vojenské výdavky vo výške 2 % HDP financované na dlh. Naopak, deficitné výdavky na investície do infraštruktúry sú obmedzené na 0,8 % HDP ročne a v prípade investícií do klímy je limit deficitu len 0,2 % HDP ročne. Nemožno poprieť určité kompromisy a táto silná fiškálna tendencia jednoznačne povedie k výraznému prerozdeleniu zdrojov a výroby smerom od ekologických technológií k vojenskému sektoru.
Nedávna energetická kríza v Európe už ukázala, že rastúce ceny energie môžu rozdeliť spoločnosti a zabrzdiť klimatické ciele. Bez zelenej priemyselnej politiky a ambiciózneho zeleného keynesiánstva sa klimatická stratégia Nemecka obmedzí na stanovenie cien uhlíka a reguláciu - dva mechanizmy, ktoré majú tendenciu robiť ochranu klímy nepopulárnou a môžu nakoniec hrať do karát záujmom fosílnych palív a politickým extrémistom.
Ak voliči uveria, že ich vláda vynakladá neobmedzené sumy na obranu a zároveň ich núti niesť bremeno ekologickej transformácie, podpora krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko sa pravdepodobne ešte zvýši. Zatiaľ čo vojenské výdavky už nepoznajú fiškálne limity, sociálne dávky a podpora rodičovskej dovolenky sú už na špalku. To určite ešte viac zvýši nespokojnosť a podporu krajnej pravice. Takýto výsledok by ohrozil národnú bezpečnosť aj ciele v oblasti klímy.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
Dollar devaluation and dollar dominance are not necessarily mutually exclusive. But the approach to weakening the greenback that US President Donald Trump’s administration is considering would almost certainly spell the end of the US dollar’s reign as the dominant international currency.
exposes fundamental flaws in the US administration’s vision for weakening the greenback.
Despite the uncertainty surrounding global trade, there are some bright spots – namely, booming trade in services. And here, ironically, the United States is leading the way, running a services trade surplus with most major economies and generating millions of good jobs for American workers.
encourages the US government to acknowledge the country’s impressive success in exporting services.
BERLÍN - Nemecko po prvý raz za niekoľko desaťročí opäť zbrojí. V prebiehajúcich rozhovoroch o vytvorení koaličnej vlády sa kresťanskí demokrati (CDU) a sociálni demokrati (SPD) - prvá a tretia najväčšia strana v Bundestagu po februárových spolkových voľbách - dohodli na vylúčení vojenských výdavkov nad 1 % HDP z ústavou zakotvenej "dlhovej brzdy" obmedzujúcej fiškálne deficity. Táto zmena, ktorú Bundestag schválil hlasmi strany Zelených, predstavuje prelomový moment v nemeckej fiškálnej politike a vytvorí závislosť na ďalšie roky.
Z hospodárskeho hľadiska sa CDU, SPD a Zelení natrvalo zaviazali k vojenskému keynesiánstvu. Bez ohľadu na to, akú podobu bude mať budúca nemecká vláda, môže využívať dlhom financované fiškálne balíky na neobmedzené zvyšovanie výdavkov na bezpilotné lietadlá, zbrane a tanky. Ide o bezprecedentný vývoj v krajine, ktorej politická kultúra dlho považovala rozpočtové deficity za anatému. V roku 2009 Bundestag zaviedol dlhovú brzdu, ktorá má od roku 2016 obmedziť štrukturálny deficit len na 0,35 % HDP.
Šok z druhej vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa - ktorý vyvolal vážne pochybnosti o amerických záväzkoch v oblasti kolektívnej obrany v rámci NATO - bol dostatočne silný na to, aby oslabil prísnu fiškálnu korektnosť prejavujúcu sa v dlhovej brzde. Problémom je, že nový výhľad sa vzťahuje najmä na vojenské výdavky a len veľmi skromne na investície do infraštruktúry a klímy. Pokiaľ ide o zvyšok hospodárstva a spoločnosti, zdá sa, že úsporné opatrenia budú platiť aj naďalej.
Prijatie vojenského keynesiánstva tak predstavuje implicitné rozhodnutie proti ambicióznej ochrane klímy, ktorá sa stala druhoradou otázkou. Boj proti klimatickým zmenám však už dávno mešká a po Trumpovom znovuzvolení je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby Európa a Nemecko prevzali vedúcu úlohu.
Zelená transformácia si vyžaduje zelené keynesiánstvo, ale zmena dlhovej brzdy sa zameriava na zvyšovanie vojenských výdavkov. Podporoval by sektor, ktorý je známy intenzívnou spotrebou fosílnych palív, čím by sa v skutočnosti poskytla trvalá dotácia pre vozidlá so spaľovacími motormi. Nemecko bude vyrábať viac tankov a vojenských transportérov, ale menej elektrických vozidiel a veterných turbín. Spoločnosť Rheinmetall už oznámila, že by mohla prestavať existujúce automobilové závody na výrobu vojenských vozidiel.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že môžeme mať oboje - viac tankov aj viac elektrických vozidiel. V zásade je to určite pravda. Keďže Nemecko má nevyužité výrobné kapacity, expanzívna fiškálna politika by mala výrazne zvýšiť celkový hospodársky výkon. K výraznému zvýšeniu domácej výroby elektrických vozidiel a veterných turbín však dôjde len vtedy, ak expanzívna fiškálna politika bude tieto tovary podporovať. Ak budú fiškálne výdavky výrazne vychýlené smerom k vojenskej výrobe na fosílne palivá, ako je to v prípade súčasných zmien fiškálnych pravidiel, príležitosť na vybudovanie zelených (čistých) priemyselných odvetví bude premárnená.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Mnohí ľudia vkladajú nádeje do verejného investičného fondu, ktorý je súčasťou nemeckej fiškálnej reformy a ktorý umožňuje v nasledujúcich 12 rokoch vynakladať z deficitu 400 miliárd EUR (436 miliárd USD) na investície do infraštruktúry a 100 miliárd EUR na ekologické investície. Samozrejme, je úplne rozumné vytvoriť väčší priestor pre investície financované z úverov do energetickej a dopravnej infraštruktúry: obe sú zjavne potrebné pre akýkoľvek úspešný ekologický prechod. Dodatočné financovanie investícií do čistých technológií je tiež krokom správnym smerom. Ale s iba 8,33 miliardy EUR ročne na zelenú priemyselnú politiku nebude Nemecko schopné dlhodobo udržať prechod na zelené hospodárstvo.
Aby sme pochopili túto veľkú nerovnováhu, pomôže nám pohľad na niektoré čísla. Ak národné výdavky na obranu dosiahnu súčasný cieľ 3 % HDP ročne, potom podľa nových pravidiel môžu byť vojenské výdavky vo výške 2 % HDP financované na dlh. Naopak, deficitné výdavky na investície do infraštruktúry sú obmedzené na 0,8 % HDP ročne a v prípade investícií do klímy je limit deficitu len 0,2 % HDP ročne. Nemožno poprieť určité kompromisy a táto silná fiškálna tendencia jednoznačne povedie k výraznému prerozdeleniu zdrojov a výroby smerom od ekologických technológií k vojenskému sektoru.
Nedávna energetická kríza v Európe už ukázala, že rastúce ceny energie môžu rozdeliť spoločnosti a zabrzdiť klimatické ciele. Bez zelenej priemyselnej politiky a ambiciózneho zeleného keynesiánstva sa klimatická stratégia Nemecka obmedzí na stanovenie cien uhlíka a reguláciu - dva mechanizmy, ktoré majú tendenciu robiť ochranu klímy nepopulárnou a môžu nakoniec hrať do karát záujmom fosílnych palív a politickým extrémistom.
Ak voliči uveria, že ich vláda vynakladá neobmedzené sumy na obranu a zároveň ich núti niesť bremeno ekologickej transformácie, podpora krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko sa pravdepodobne ešte zvýši. Zatiaľ čo vojenské výdavky už nepoznajú fiškálne limity, sociálne dávky a podpora rodičovskej dovolenky sú už na špalku. To určite ešte viac zvýši nespokojnosť a podporu krajnej pravice. Takýto výsledok by ohrozil národnú bezpečnosť aj ciele v oblasti klímy.