WASHINGTON, DC/RÍM/JOHANNESBURG/BOSTON - Hospodársky rozvoj si vyžaduje financovanie, ktoré je cenovo dostupné, prístupné a má splatnosť prispôsobenú výsledkom rozvoja. Pre väčšinu rozvojových krajín však nič z uvedeného neplatí. Namiesto toho sa vo veľkej časti rozvojového sveta odohráva stupňujúca sa "dlhová katastrofa", ktorú ešte zhoršuje séria kaskádovitých globálnych kríz.
Naliehavosť súčasnej krízy nemožno preceňovať. Viac ako polovica zo 68 krajín, ktoré majú nárok na podporu z Trustového fondu pre znižovanie chudoby a rast (PRGT) Medzinárodného menového fondu, v súčasnosti čelí dlhovej tiesni - čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2015.
Ani tento údaj však nevystihuje rozsah problému, keďže mnohé krajiny mimo rámca PRGT tiež zápasia s ochromujúcim dlhovým bremenom a problémami s likviditou. V rokoch 2017 až 2023 sa priemerné náklady rozvojových krajín na dlhovú službu prudko zvýšili o takmer 12 % ročne - čo je viac ako dvojnásobok miery rastu ich vývozu a príjmov z remitencií. V dôsledku toho sa udržateľnosť zahraničného dlhu v tomto období zhoršila v dvoch tretinách rozvojových krajín vrátane 37 zo 45 afrických krajín s dostupnými údajmi.
Napriek neudržateľnému dlhovému zaťaženiu sa mnohé krajiny zdráhajú nesplatiť svoje záväzky, a to z dôvodu neúčinných mechanizmov riešenia dlhu a neúnosne vysokých politických a ekonomických nákladov. V dôsledku toho zadlžené krajiny uprednostňujú svoje záväzky voči veriteľom pred vlastným rozvojom, pretože narastajúce splátky dlhovej služby vytláčajú dôležité investície do infraštruktúry a ľudského kapitálu, čím brzdia rast a odkladajú opatrenia v oblasti klímy. V súčasnosti žije 3,3 miliardy ľudí v krajinách, ktoré vynakladajú viac prostriedkov na obsluhu dlhu ako na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, pričom prevažná väčšina z nich sa nachádza v krajinách so strednými príjmami.
Ak sa súčasné obmedzenia likvidity nebudú riešiť, môžu rýchlo prerásť do úplnej krízy platobnej schopnosti. Preto je potrebné urýchlene zasiahnuť, aby sa zabránilo vlne platobnej neschopnosti a aby sa zadlžené krajiny dostali na cestu hospodárskej nezávislosti.
V reakcii na stupňujúcu sa dlhovú krízu v krajinách globálneho Juhu zriadil generálny tajomník OSN António Guterres v decembri 2024 expertnú skupinu pre dlhy. Jej členovia majú za úlohu identifikovať a presadzovať politické riešenia, ktoré pomôžu rozvojovým ekonomikám - najmä africkým krajinám a malým ostrovným rozvojovým štátom - vymaniť sa zo začarovaného kruhu dlhovej krízy.
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Hoci sa predchádzajúce pracovné skupiny OSN zaoberali otázkami štátneho dlhu, túto iniciatívu odlišuje niekoľko faktorov. Prvým je načasovanie: následné hospodárske šoky prinútili rozvojové krajiny požičiavať si, zvyčajne za vysoké úrokové sadzby, čo výrazne obmedzilo ich fiškálny priestor. Do termínu splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) do roku 2030 zostáva už len päť rokov a rozvojové krajiny, ktorým bráni pretrvávajúca ročná finančná medzera vo výške 4 biliónov USD, sú na ceste k splneniu menej ako jednej pätiny cieľov SDGs.
Po druhé, zatiaľ čo predchádzajúce iniciatívy sa zameriavali na schopnosť rozvojových krajín splácať a obsluhovať svoje dlhy, cieľom skupiny expertov je zabezpečiť, aby všetky navrhované riešenia podporovali udržateľný rozvoj.
Po tretie, cieľom skupiny expertov je identifikovať a presadzovať riešenia, ktoré môžu získať politickú a verejnú podporu na globálnej, regionálnej a národnej úrovni. Hoci sú odvážne a ambiciózne opatrenia nevyhnutné na riešenie súčasnej dlhovej a rozvojovej krízy, nemôžeme si dovoliť presadzovať návrhy, ktoré majú malú šancu získať podporu potrebnú na dosiahnutie zmysluplnej zmeny.
Vzhľadom na to sa skupina expertov snaží vypracovať komplexné stratégie. Ak sa riešenia budú vzťahovať len na nový dlh alebo nebudú podporovať hospodársky rast, stabilizácia dynamiky dlhu môže trvať roky. Treba tiež starostlivo zvážiť kompromisy; napríklad väčšie spoliehanie sa na záruky by mohlo zmobilizovať viac súkromného kapitálu, ale mohlo by znížiť prístup štátov k zvýhodnenému financovaniu a grantom.
Napokon, skupina expertov má vďaka svojmu zloženiu a dosahu jedinečnú pozíciu na riešenie týchto otázok. Skupina, ktorú podporuje Úrad OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a ďalšie medzinárodné orgány, združuje bývalých a súčasných úradníkov, tvorcov politík a popredných akademikov, čím spája technické odborné znalosti s vplyvom na vysokej úrovni.
Silné väzby skupiny na kľúčové inštitúcie a siete - vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, G20, Jubilea 2025 a rôznych regionálnych a národných organizácií a agentúr - vytvárajú cenné príležitosti na zapojenie tvorcov politík, vedcov, zástupcov občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán. Podporovaním koordinácie medzi členskými štátmi OSN môže skupina pomôcť mobilizovať politickú vôľu a spresniť vznikajúce návrhy.
Najmä tri nadchádzajúce stretnutia - júlová štvrtá medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja v Španielsku, samit G20 v Južnej Afrike a novembrová konferencia OSN o zmene klímy (COP30) v Brazílii - by mohli slúžiť ako rozhodujúce platformy na podporu realistických a praktických politických riešení.
Je isté, že žiadna reforma nevyrieši dlhovú krízu rozvojového sveta zo dňa na deň. Kríza však odhalila obmedzenia tradičných prístupov a zdôraznila naliehavú potrebu prehodnotiť štruktúru a účel štátneho dlhu, aby krajiny už neboli nútené voliť medzi splácaním svojich veriteľov a zabezpečením svojej budúcnosti.
Vzhľadom na to, čo je v stávke, musí byť každé riešenie rýchle a schopné zjednotiť širokú koalíciu zainteresovaných strán. Rýchlosť však nemôže byť na úkor dlhodobého pokroku. Aby sa prelomil kruh dlhovej krízy, musia riešenia presahovať rámec krátkodobých riešení a slúžiť ako základ pre udržateľný rozvoj.
To have unlimited access to our content including in-depth commentaries, book reviews, exclusive interviews, PS OnPoint and PS The Big Picture, please subscribe
US Treasury Secretary Scott Bessent’s defense of President Donald Trump’s trade tariffs as a step toward “rebalancing” the US economy misses the point. While some economies, like China and Germany, need to increase domestic spending, the US needs to increase national saving.
thinks US Treasury Secretary Scott Bessent is neglecting the need for spending cuts in major federal programs.
China’s prolonged reliance on fiscal stimulus has distorted economic incentives, fueling a housing glut, a collapse in prices, and spiraling public debt. With further stimulus off the table, the only sustainable path is for the central government to relinquish more economic power to local governments and the private sector.
argues that the country’s problems can be traced back to its response to the 2008 financial crisis.
WASHINGTON, DC/RÍM/JOHANNESBURG/BOSTON - Hospodársky rozvoj si vyžaduje financovanie, ktoré je cenovo dostupné, prístupné a má splatnosť prispôsobenú výsledkom rozvoja. Pre väčšinu rozvojových krajín však nič z uvedeného neplatí. Namiesto toho sa vo veľkej časti rozvojového sveta odohráva stupňujúca sa "dlhová katastrofa", ktorú ešte zhoršuje séria kaskádovitých globálnych kríz.
Naliehavosť súčasnej krízy nemožno preceňovať. Viac ako polovica zo 68 krajín, ktoré majú nárok na podporu z Trustového fondu pre znižovanie chudoby a rast (PRGT) Medzinárodného menového fondu, v súčasnosti čelí dlhovej tiesni - čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2015.
Ani tento údaj však nevystihuje rozsah problému, keďže mnohé krajiny mimo rámca PRGT tiež zápasia s ochromujúcim dlhovým bremenom a problémami s likviditou. V rokoch 2017 až 2023 sa priemerné náklady rozvojových krajín na dlhovú službu prudko zvýšili o takmer 12 % ročne - čo je viac ako dvojnásobok miery rastu ich vývozu a príjmov z remitencií. V dôsledku toho sa udržateľnosť zahraničného dlhu v tomto období zhoršila v dvoch tretinách rozvojových krajín vrátane 37 zo 45 afrických krajín s dostupnými údajmi.
Napriek neudržateľnému dlhovému zaťaženiu sa mnohé krajiny zdráhajú nesplatiť svoje záväzky, a to z dôvodu neúčinných mechanizmov riešenia dlhu a neúnosne vysokých politických a ekonomických nákladov. V dôsledku toho zadlžené krajiny uprednostňujú svoje záväzky voči veriteľom pred vlastným rozvojom, pretože narastajúce splátky dlhovej služby vytláčajú dôležité investície do infraštruktúry a ľudského kapitálu, čím brzdia rast a odkladajú opatrenia v oblasti klímy. V súčasnosti žije 3,3 miliardy ľudí v krajinách, ktoré vynakladajú viac prostriedkov na obsluhu dlhu ako na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, pričom prevažná väčšina z nich sa nachádza v krajinách so strednými príjmami.
Ak sa súčasné obmedzenia likvidity nebudú riešiť, môžu rýchlo prerásť do úplnej krízy platobnej schopnosti. Preto je potrebné urýchlene zasiahnuť, aby sa zabránilo vlne platobnej neschopnosti a aby sa zadlžené krajiny dostali na cestu hospodárskej nezávislosti.
V reakcii na stupňujúcu sa dlhovú krízu v krajinách globálneho Juhu zriadil generálny tajomník OSN António Guterres v decembri 2024 expertnú skupinu pre dlhy. Jej členovia majú za úlohu identifikovať a presadzovať politické riešenia, ktoré pomôžu rozvojovým ekonomikám - najmä africkým krajinám a malým ostrovným rozvojovým štátom - vymaniť sa zo začarovaného kruhu dlhovej krízy.
Introductory Offer: Save 30% on PS Digital
Access every new PS commentary, our entire On Point suite of subscriber-exclusive content – including Longer Reads, Insider Interviews, Big Picture/Big Question, and Say More – and the full PS archive.
Subscribe Now
Hoci sa predchádzajúce pracovné skupiny OSN zaoberali otázkami štátneho dlhu, túto iniciatívu odlišuje niekoľko faktorov. Prvým je načasovanie: následné hospodárske šoky prinútili rozvojové krajiny požičiavať si, zvyčajne za vysoké úrokové sadzby, čo výrazne obmedzilo ich fiškálny priestor. Do termínu splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) do roku 2030 zostáva už len päť rokov a rozvojové krajiny, ktorým bráni pretrvávajúca ročná finančná medzera vo výške 4 biliónov USD, sú na ceste k splneniu menej ako jednej pätiny cieľov SDGs.
Po druhé, zatiaľ čo predchádzajúce iniciatívy sa zameriavali na schopnosť rozvojových krajín splácať a obsluhovať svoje dlhy, cieľom skupiny expertov je zabezpečiť, aby všetky navrhované riešenia podporovali udržateľný rozvoj.
Po tretie, cieľom skupiny expertov je identifikovať a presadzovať riešenia, ktoré môžu získať politickú a verejnú podporu na globálnej, regionálnej a národnej úrovni. Hoci sú odvážne a ambiciózne opatrenia nevyhnutné na riešenie súčasnej dlhovej a rozvojovej krízy, nemôžeme si dovoliť presadzovať návrhy, ktoré majú malú šancu získať podporu potrebnú na dosiahnutie zmysluplnej zmeny.
Vzhľadom na to sa skupina expertov snaží vypracovať komplexné stratégie. Ak sa riešenia budú vzťahovať len na nový dlh alebo nebudú podporovať hospodársky rast, stabilizácia dynamiky dlhu môže trvať roky. Treba tiež starostlivo zvážiť kompromisy; napríklad väčšie spoliehanie sa na záruky by mohlo zmobilizovať viac súkromného kapitálu, ale mohlo by znížiť prístup štátov k zvýhodnenému financovaniu a grantom.
Napokon, skupina expertov má vďaka svojmu zloženiu a dosahu jedinečnú pozíciu na riešenie týchto otázok. Skupina, ktorú podporuje Úrad OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a ďalšie medzinárodné orgány, združuje bývalých a súčasných úradníkov, tvorcov politík a popredných akademikov, čím spája technické odborné znalosti s vplyvom na vysokej úrovni.
Silné väzby skupiny na kľúčové inštitúcie a siete - vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, G20, Jubilea 2025 a rôznych regionálnych a národných organizácií a agentúr - vytvárajú cenné príležitosti na zapojenie tvorcov politík, vedcov, zástupcov občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán. Podporovaním koordinácie medzi členskými štátmi OSN môže skupina pomôcť mobilizovať politickú vôľu a spresniť vznikajúce návrhy.
Najmä tri nadchádzajúce stretnutia - júlová štvrtá medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja v Španielsku, samit G20 v Južnej Afrike a novembrová konferencia OSN o zmene klímy (COP30) v Brazílii - by mohli slúžiť ako rozhodujúce platformy na podporu realistických a praktických politických riešení.
Je isté, že žiadna reforma nevyrieši dlhovú krízu rozvojového sveta zo dňa na deň. Kríza však odhalila obmedzenia tradičných prístupov a zdôraznila naliehavú potrebu prehodnotiť štruktúru a účel štátneho dlhu, aby krajiny už neboli nútené voliť medzi splácaním svojich veriteľov a zabezpečením svojej budúcnosti.
Vzhľadom na to, čo je v stávke, musí byť každé riešenie rýchle a schopné zjednotiť širokú koalíciu zainteresovaných strán. Rýchlosť však nemôže byť na úkor dlhodobého pokroku. Aby sa prelomil kruh dlhovej krízy, musia riešenia presahovať rámec krátkodobých riešení a slúžiť ako základ pre udržateľný rozvoj.